Gérard Philipe sa narodil 4. decembra 1922 v Cannes. Vyrastal vo
finančne zabezpečenej rodine úspešného právnika a hoteliera. Ako mladík
dochádzal na hodiny herectva, ale v škole nebol príliš vzorným žiakom. V
júni 1939 prepadol pri prvej časti maturitnej skúšky z filozofie, ktorú
pre zápal pľúc opakoval až na ďalší rok, ale úspešne.
Od septembra 1940 na prianie rodiny začal študovať právo. Avšak v tej
dobe sa prejavil jeho veľký herecký talent. Vo veku 19 rokov rozhodol
osud definitívne o jeho kariére, keď debutoval na divadelných doskách v
Nice.
Napriek nesúhlasu otca, štúdium práva zanechal a začal sa naplno venovať
herectvu. Jeho herecká dráha sa rozvíjala rovnako úspešne na
divadelných doskách, ako aj na filmovom plátne a jej výsledkom bolo
množstvo stvárnených inscenácií a filmových postáv. Do jeho klasického
divadelného repertoáru patrili postavy ako Rodrigo v Cidovi, Caligula v
rovnomennej hre Alberta Camusa alebo Princ z Homburgu v rovnomennej
dráme nemeckého autora Heinricha von Kleista.
Herec zažiaril aj vo svojej prvej veľkej filmovej úlohe v Lampinovej
realizácii Idiota v roku 1946 podľa románu F.M. Dostojevského. Stvárnil
knieža Myškina posadnutého túžbou konať dobro tak presvedčivo, že
kritika i obecenstvo prijali film s nadšením. Onedlho svoj talent
predviedol v ďalších filmoch Diabol v tele (1947), Väznica parmská
(1948). Po výkone v prvej menovanej snímke obávaní francúzski kritici
písali o Philipovi ako o jednom z najväčších hercov storočia.
Vynikal neobyčajným talentom a podmanivou charizmou, čo si všimli i
hollywoodski filmári. Herec ich však odmietal so slovami, že on chce
robiť umenie. V roku 1952 stvárnil Philipe svoju najslávnejšiu úlohu
Fanfána Tulipána v rovnomennej romantickej komédii Fanfán Tulipán
(1952), v ktorej sa predstavil po boku talianskej hereckej legendy Giny
Lollobrigidy.
Po tejto nezabudnuteľnej úlohe sa stal obdivovanou hviezdou, po ktorej
až do jeho predčasnej smrti šaleli davy. Vo svojich ďalších filmoch
hrával väčšinou postavy romantických hrdinov. V tejto polohe sa
predstavil napríklad v snímkach Diablova krása (1950) či Veľké manévre
(1955). Herec si zahral aj Juliana Sorela vo filmovej verzii
Stendhalovho románu Červený a čierny (1954).
Vo filme režiséra Jacqua Beckera Milenci z Montparnassu (1958) stvárnil
maliara Modiglianiho. Majstrovsky vystihol maliarovu umeleckú genialitu i
osud ľudskej trosky. Potom sa opäť vrátil k Dostojevskému vo filme Hráč
(1958) v réžii Clauda Autanta-Laru. Medzi jeho posledné filmy patrili
Nebezpečné známosti (1959) a Horúčka stúpa v El Pao (1959). Ich premiér
sa už nedožil.
Gérard Philipe počas kariéry často cestoval a 31. marca 1955 navštívil
aj Bratislavu, kde sa stretol s umeleckým kolektívom zo SĽUKu v
Rusovciach.
Viaceré média a poprední slovenskí herci vďaka výkonom vo filmoch a aj
istej fyzickej podobe sa o slovenskej hereckej legende Ivanovi
Mistríkovi vyjadrovali ako o slovenskom Philipovi. "Neviem či sa
konkrétne osobne stretli. Ale so súborom sa stretli, keď hrali Théâtre
National Populaire Cida (Caligula) v Národnom divadle. Philipe tam hral
hlavnú postavu Cida a potom v hoteli Carlton bolo stretnutie súboru
Novej scény a Národného divadla. Dokonca bola taká snaha, keď Philipe
zomrel a mal roztočený jeden film, tak z Francúzska chceli, aby to môj
brat Ivan nakrútil za neho. Ale naši ho vtedy nepustili do zahraničia," povedal pre TASR mladší brat Ivana Mistríka - 80-ročný herec Novej scény v Bratislave Ján Mistrík.
Správa o smrti Philipa prišla v roku 1959. Mal vtedy len 36 rokov a bol
na vrchole hereckej kariéry. Zomrel 25. novembra 1959 v Paríži, krátko
potom, ako mu pri operácii objavili rakovinu v pokročilom štádiu.
Jeho ho manželka – herečka a spisovateľka Nicole Fourcadeová, známa pod
pseudonymom Anne Philipová, po jeho úmrtí napísala o ňom dve knihy.
Na jeho počesť a pamiatku je vo Francúzsku každoročne udeľovaná filmová
Cena Gérarda Philipa nádejným začínajúcim hercom. Jeho meno nesie mnoho
divadiel, divadelných škôl i festival.